Či už v Taliansku, Španielsku alebo Juhoslávii, toto malé auto so štvorvalcovým motorom vzadu urobilo Juh mobilným. Nie, nehovoríme o ľudovom modeli Volkswagen Käfer (Beetle alebo “chrobák”). Ale máme na mysli prvého talianskeho drobca Fiat 600, ktorý oslávil premiéru pred 70 rokmi. Pozerime sa spolu späť do minulosti na toto ikonické malé mestské auto.
Fiat 600 je praotcom MPV-čiek…
Dodnes stojí prvé Seicento v tieni legendárnej 500-ky.
Medzičasom Fiat stihol už reaktivovať názov 600, ktorý sa dnes objavuje na kompaktnom SUV, ktoré vizuálne odkazuje na elektrickú 500-ku. Pred siedmimi desaťročiami to bolo presne naopak. Najprv sa objavila 3,30 metra dlhá šesťstovka so štvorvalcovým motorom vzadu a o dva roky neskôr menšia Nuova 500 s dvomi valcami menej. Obe sa stali ľudovými autami Juhu v 60. a 70. rokoch.
Premiéra v Ženeve…
Autosalón v Ženeve 1955: Fiat ohlasuje budúcnosť. Model 600 nie je len nástupcom modelu Topolino, ktorý sa vyrábal od roku 1936. S vodou chladeným štvorvalcovým motorom vzadu a samonosnou karosériou predstavuje Fiat 600 aj pre turínsky podnik úplne nový technický koncept. Inžinier Dante Giacosa skonštruoval sedan, ktorý vďaka relatívne nízkej spotrebe materiálu a ekonomickej výrobe v hlavnom závode Fiatu v Turíne umožnil katalógovú cenu 590 000 lír – vďaka čomu je nový malý automobil so štyrmi sedadlami dostupný aj pre bežného robotníka.
Moderná a robustná technika prispieva k úspechu Fiatu 600. Na prednej náprave je nezávislé zavesenie na priečnych ramenách kombinované s priečnym listovým perom, na zadnej náprave Giacosa využíva nezávislé zavesenie s pružinovými vzperami a vlečenými ramenami. Povolené je užitočné zaťaženie 310 kilogramov. Zadné výklopné dvere umožňujú ľahký prístup k dvom zadným sedadlám.
Zadný motor mal spočiatku zdvihový objem 633 kubických centimetrov a dosahoval výkon 23 k (16 kW). Vďaka nízkej hmotnosti – necelých 600 kilogramov naprázdno – dokáže Fiat 600 na štvrtom prevodovom stupni dosiahnuť takmer 100 km/h. Na rozdiel od niektorých konkurenčných modelov (napríklad VW Beetle) je štvorvalcový motor chladený vodou. To znamená, že kúrenie funguje aj v zime.
Prvá séria do roku 1960…
V roku 1956 predstavil Fiat druhý variant karosérie s rolovacou strechou siahajúcou cez celú strechu. Z prvej série bolo vyrobených takmer 900 000 kusov. V roku 1960 prišiel Fiat 600D s väčším motorom s objemom 767 kubických centimetrov. Motor s výkonom 29 k (21 kW) poháňa zadnú nápravu a zvyšuje maximálnu rýchlosť na 110 km/h. Vonkajšie prvky zahŕňajú väčšie zadné svetlá a smerovky umiestnené pod hlavnými svetlometmi.
S faceliftom v roku 1965 – a po viac ako dvoch miliónoch kusov druhej série vyrobených v Turíne – zadné výklopné dvere ustúpili verzii s výklopnými vpredu. Nádrž sa zväčšila na 31 litrov a zlepšuje dojazd. Medzi ďalšie zmeny patria väčšie svetlomety, odstránenie chrómovaných bočných lemov a nové logo značky vpredu.
Fiat 600 dostupný na celom svete…
Fiat uspokojuje celosvetový dopyt po cenovo dostupnom rodinnom vozidle udeľovaním mnohých licencií. V mnohých krajinách hrajú deriváty 600-ky kľúčovú úlohu pri motorizácii širokých vrstiev obyvateľstva. Vo vtedajšej Juhoslávii zišlo Seicento z výrobnej linky ako Zastava 750. Po španielskych cestách sa valil ako Seat 600. V rokoch 1957 až 1973 opustilo továreň v Barcelone takmer 800 000 kusov, vrátane unikátneho štvordverového variantu s predĺženým rázvorom.
Steyr vyrábal model v Rakúsku. V rokoch 1970 až 1982 vyrobil Fiat Argentína okolo 160 000 kusov malého auta prezývaného Fitito v dvoch verziách a v malom množstve na základe licencie v Uruguaji, Čile a Kolumbii. NSU-Fiat dokonca v Nemecku postavil štyri karosárske verzie pod modelovými názvami Jagst 600 a Jagst 770. Celkovo sa vyrobilo 170 000 kusov, vrátane mimoriadne vzácneho Spidera „Riviera“, ktorý navrhol Giovanni Michelotti pre Vignale.
Turínska Carozzeria Vignale ponúka celý rad derivátov Fiatu 600 a Fiatu 600 Multipla, od kupé a rôznych plážových kombíkov až po malé dodávky s posuvnými bočnými dverami a valníky. Autá „Jolly“ na báze Fiatu 500 a 600, ktoré nemajú dvere, ale farebnú látkovú strechu, sú bežným javom na golfových ihriskách a v talianskych prímorských letoviskách. Miotti a Moretti vyrábajú aj špeciálne karosérie na základe Fiatu 600 a dokonca existuje aj terénne vozidlo.
Jednoznačne najvýkonnejšie varianty vyrábal úpravca Carlo Abarth. Jazdec rakúskeho pôvodu sa od začiatku zameral na zvýšenie objemu motora, aby využil obvyklé limity v pretekoch cestovných áut. Z počiatočných 750 kubických centimetrov už produkuje viac ako 40 koní. Abarth sa neobmedzuje len na sedan vyrábaný v továrni. Spolu s Boanom navrhol Spider 210A. Carozzeria Zagato vyrába hliníkovú karosériu s charakteristickými vypuklinami v streche („dvojitá bublina“) kupé pôvodne vyvinutého pre rekordné jazdy.
V modeli Abarth 750 Zagato GT Bialbero má štvorvalcový motor dokonca dva vačkové hriadele, výsledkom čoho je výkon takmer 60 koní. Minimálne časti podvozku Fiatu 600 sú stále v kupé Abarth 1000 Zagato a Abarth Monomille. Abarth tiež používa pestrofarebný Fiat 600 Multipla ako reklamné vozidlo pre svoje športové výfukové systémy.
Športový sedan a pretekársky cestovný automobil Abarth 750 (z roku 1956) sa ďalším zväčšením objemu motora premenil na Abarth 850 Turismo Competizione (z roku 1960), ktorý sa po prvýkrát vyznačoval charakteristickým chladičom oleja pod predným nárazníkom. Abarth dokonca vyvrtal motor na takmer 1 000 kubických centimetrov. Výkon zvýšil na viac ako 100 koní v Abarthe 1000 TC (z roku 1966). Je najšportovejší zo všetkých 600-vkových derivátov a v pretekoch cestovných áut vo svojej triede je prakticky neprekonateľný.
Prvý minivan v histórii…
Len rok po sedane Fiat 600 zažil Fiat ďalší prevrat. V roku 1956 sa objavil Fiat 600 Multipla, tiež s dizajnom od Danteho Giacosu. Mierne rozšírená podlaha, predná náprava s nezávislým zavesením kolies a pružinovými vzperami z Fiatu 1100 a premiestnenie sedadiel vodiča a spolujazdca nad prednú nápravu umožňujú inštaláciu tretej lavice vzadu. To znamená, že je tu miesto až pre šesť osôb – s vonkajšou dĺžkou len 3,50 metra. Dve zadné lavice sa dajú tiež sklopiť, čím vznikne takmer rovná ložná plocha.
S týmto konceptom je štvordverový Fiat 600 Multipla prvým MPV na svete a je praotcom všetkých moderných minivanov. Fiat 600 Multipla robí kariéru ako vozidlo kyvadlovej dopravy a mnohé sa používajú v službách pre hostí v hoteloch alebo taxislužbách. Ako dodávka Fiat 600T sa stal verným pomocníkom nespočetných živnostníkov. V rokoch 1956 až 1960 bolo vyrobených približne 77 000 kusov.
Pri pohľade zo subjektívneho odstupu polstoročia stojí Fiat 600 tak trochu v tieni Fiatu 500, predstaveného o dva roky neskôr, ale vo svojej dobe boli oba modely na rovnakej úrovni. Len v hlavnom závode v Turíne sa do roku 1969 vyrobilo takmer 2,7 milióna vozidiel Fiat 600, čo je na vtedajšie výrobné metódy niekedy až neuveriteľných 1 000 kusov denne. Celosvetový počet vyrobených Fiatov 600, vrátane všetkých verzií karosérie a motorov, je necelých päť miliónov.
Koniec až v 90. rokoch…
Po predstavení Fiatu 850 v roku 1964 viedla 600-vka čoraz viac temnejšiu existenciu. Jeho predajné čísla sa umiestnili medzi Fiat 500 a 850. V Taliansku bola jeho výroba ukončená v roku 1969. Až do 70. rokov však existovala nemecká fanúšikovská základňa, ktorá si objednávala tieto autá, posledne už vyrábané ako Seat, ktorý bol v Nemecku ponúkaný ako Fiat 770 S a ktorý podľa dokumentácie vozidla vyrobil Seat v Barcelone.
V Nemecku bol Fiat 770 definitívne stiahnutý zo sortimentu až po ukončení výroby v Španielsku v roku 1973. Zastava 750 sa vyrábala v Juhoslávii do roku 1985, posledná s motorom zväčšeným na 850 cm3. Po zastavení výroby v Juhoslávii vozidlo naďalej vyrábal Tofaş v Turecku až do roku 1995, po ktorom sa výroba definitívne skončila.
