Idete cúvať, povedzme pozdĺžne, niekde v preplnenom meste a prvé čo vám napadne je stíšiť hudbu na rádiu. Hoci ste celú cestu mali muziku “vypeckovanú” skoro na maximum, pred parkovaním už tak nejak podvedome siahate na “volume” a dávate tichšie. Viete prečo to vlastne robíte? Zamysleli ste sa nad tým, prečo vám parkovanie ide ľahšie, keď máte stíšenú hlasitosť rádia, no pri jazde vám hlasná hudba nevadí? My sme sa pri preháňaní po rôznych webových stránkach dostali aj na stránku NeuroNation, ktorá nám pomohla pochopiť, prečo veľká väčšina šoférov stišuje rádio, keď sa snaží niekde zaparkovať.
S mobilom až 97% šoférov spraví chybu…
Analýza nehodovosti v USA napríklad dokázala, že až 28% všetkých dopravných nehôd ročne, je spôsobených práve telefonovaním za volantom a nesústredením sa plne na šoférovanie.
Počas jazdy väčšina z nás počúva rádio, hudbu, audioknihy či jazykové kurzy. Pri jazde nám aj hlasnejšia hudba nejak výraznejšie neprekáža. Keď však prichádzame k parkovaciemu miestu, tak nejak podvedome siahame po ovládači hlasitosti na rádiu a dávame tichšie. Prečo to vlastne robíme? Odpoveď nám poskytli vedci David Strayer a Jason Watson, ktorí všetky tieto podnety, ktoré prijímame počas jazdy, nazvali multitaskingom, ktorý musí náš mozog obhospodarovať. Okrem toho sa vo svojej štúdii zamerali aj na smrteľné následky telefonovania za volantom. A prekvapilo by vás, že nebezpečným telefonovaním je aj to, ktoré praktizujeme cez rádio s Bluetooth či sadu handsfree.
Takzvaný “mozgový multitasking” je úplne prirodzený. Multitaskingom však šoférovanie a počúvanie hudby nazývať úplne nemôžeme, tvrdí ďalší kognitívny vedec Art Markman. Mozog sa podľa vedcov sústreďuje primárne na šoférovanie a medzi vnímaním hudby a šoférovaním takpovediac prepína. Preto nie je počúvanie hudby tak veľkým problémom, ako napríklad telefonovanie za volantom. Ak si odmyslíme telefonovanie s mobilom v ruke, kedy sa šofér musí sústrediť ešte aj na jeho držanie na uchu, tak sa mozog musí vysporiadať s plným sústredením sa na telefonát, ako aj na reagovanie na podnety, ktoré v hovore počujeme a zároveň aj na šoférovanie. Pri oboch úlohách musí človek naplno vnímať, čo sa v jednej aj druhej úlohe deje. Ak sa nám do telefonátu a jazdy “vopchá” ešte nejaká komplikované križovatka, môže to dopadnúť veľmi nemilo. Analýza nehodovosti v USA napríklad dokázala, že až 28% všetkých dopravných nehôd ročne, je spôsobených práve telefonovaním za volantom a nesústredením sa plne na šoférovanie.
Striedanie vnímania hudby pri šoférovaní a samotný proces šoférovania nie je pre mozog problémom. Mozgu nevadí ani hlasná hudba. Ak sa však šofér potrebuje sústrediť na nejaký špecifický úkon, akým je povedzme parkovanie, mozog už nemá kapacitu na to, aby “preskakoval” medzi jednou či druhou činnosťou a potrebuje sa sústrediť len na jeden úkon. A práve táto “práca” nášho mozgu vyvolá v nás, niekedy až podvedome, reflex, ktorým siahame na ovládanie hlasitosti a stišujeme či dokonca vypíname rádio, aby sme sa tak plne dokázali sústrediť na samotné parkovanie.
Vedci na základe výskumu zistili, že 97% šoférov, ktorí na trenažéri počas jazdy vnímali telefonát a aktívne komunikovali s osobou na druhej strane, malo vážne chyby v jazde, ktoré vo viacerých prípadoch končili kolíziou. Avšak našla sa aj 3%-tná skupina multitaskerov, ktorí všetky nástrahy zvládali s prehľadom. Patrili by ste do tej skupiny aj vy? Vedci však neodporúčajú venovať sa iným podnetom počas jazdy. Najlepšie je sa venovať len jazde samotnej. Telefonovanie za volantom bez použitia handsfree je tiež priestupkom, za ktorý môžete dostať pokutu. Pustené rádio však bezpečnej jazde neprekáža a teda nemusíte vypínať vašu obľúbenú kapelu či stišovať obľúbenú rádiovú stanicu. Možno akurát tak pri parkovaní…
