Premýšľate, kam by ste sa vybrali osláviť koniec starého roka? My sme sa presne takto pred rokom rozhodovali tiež. Blížil sa december a uvažovali sme, ktorú európsku metropolu sme ešte nenavštívili. A prst na mape sa zastavil na hlavnom meste Bulharska, na Sofii. Hneď sme klikali na stránky leteckých spoločností a hľadali najvýhodnejšiu letenku na predĺžený koncoročný víkend. Hoci sa nás mnohí pýtali, čo tam budeme robiť, my sme vedeli, že si tento výlet poriadne užijeme a objavíme ďalší skrytý európsky klenot. A aby nám bolo veselšie, vybrali sme sa sem vo štvorici s našou sesternicou s jej manželom (alebo ako my zo srandy hovoríme, so sesternicou a bratrancom).
Sofia očarí históriou, majestátnosťou aj chutným jedlom…
V okolí zastávky metra Serdika II sa nachádzajú aj vykopávky zo 4. až 6. storočia.
Sofia sa môže na prvý pohľad, či na prvé počutie, zdať nezaujímavou. Celkovo Bulharsko je skôr neslávne známe dovolenkami pri mori, odkiaľ si okrem opálnej pokožky viete priniesť domov aj hnačku či iné zdravotné ťažkosti. Tiež nie je vyhľadávanou turistickou destináciou čo sa vnútrozemia týka a celkovo, množstvá ľudí z celého sveta sem vo veľkom neprúdia. A práve to sa nám páči. Ísť niekam, kde to ešte nie je objavené, prebádané a skomercializované. A tak sme po Vianociach zbalili ruksaky, nasadli do lietadla vo Viedni a po zhruba hodinke a pol vo vzduchu sme už vystupovali na letisku v Sofii. Ak si teda kladiete otázku, čo vidieť v Sofii, tak veríme, že na najbližších riadkoch vám poskytneme hneď niekoľko odpovedí, ako stráviť čas v hlavnom meste Bulharska.
Hlavné mesto Bulharska, Sofia, je o zhruba 130 km2 väčšia ako Bratislava. V praxi by sme mohli povedať, že má zhruba o päť Petržaliek viac ako naše hlavné mesto. Obyvateľov tu žije cez 1,2 milióna, no pri denných prechádzkach centrom hlavného mesta vôbec nemáte pocit preplnenosti či preľudnenosti. Večer, pokiaľ si chcete ísť sadnúť do reštaurácie či do baru, tam už „kúpnu silu“ Sofie vidíte vo svojej plnej kráse. Mesto sa nachádza pri masíve Vitoša, ktorý máte možnosť za slnečného dňa vidieť aj priamo z Vitoša buleváru v centre Sofie. Do centra sa z letiska viete dostať bezproblémovo metrom, ktoré stojí ani nie dve eurá. Je to tak nejrýchlejšia, najlacnejšia a azda aj najpohodlnejšia doprava, ktorú si môžete zvojiť hneď po prílete. Cesta do mesta z letiska netrvá ani polhodinku a ubehne vám veľmi rýchlo.
Pri príchode do centra a vystúpení na stanici Serdika II, sa ocitnete v srdci metropoly juhovýchodu, pričom ste ihneď obklopení históriou. Dýcha na vás nielen z vykopávok, ktoré môžete vidieť ihneď po vystúpení na stanici, ale uchvátia vás aj mohutné stavby v jej okolí, ktoré vám ponúknu množstvo architektonických štýlov. S otvoreným náručím vás taktiež práve tu privíta socha Svätej Sofie, ktorá sa nad centrom týči od roku 2000 a je jedným zo symbolov mesta. Mohutný stĺp na ktorom sa týči nájdete na Námestí Sv. Nedelye. Na ňom sa nachádza aj kostol Sv. Nedelye. V okolí zastávky metra Serdika II sa nachádzajú aj vykopávky zo 4. až 6. storočia. Sú to ruiny stavieb tráckeho kmeňa, ktorý Sofiu obýval. Pri nich nájdete aj maličký chrám Sv. Petky Samardžijskej, ktorý pochádza z 11. storočia. Ak by ste sa čudovali, prečo je táto stavba taká malinká, vysvetlenie vám poskytne sama história. Kostolík pochádza z čias tureckej okupácie a vtedy museli byť stavby, ktoré nezodpovedali tureckému – moslimskému náboženstvu, nižšie ako turecký jazdec na koni. Preto sa aj kostolík musel učupieť do takej výšky, akú má aj dnes. Keď už hovoríme o moslimskej viere, tak neďaleko zastávky Serdika sa nachádza aj mešita Baňa Baši z roku 1566, ktorá je teda o poznanie vyššia. Zaujímavosťou je, že neďaleko sa nachádza aj tretí chrám, respektíve židovská synagóga, čo aj dnes hovorí o tom, že na tomto mieste spolu koexistovali tri silné vieroviznania, ktoré formovali nielen Sofiu, ale aj celé Bulharsko.
Keď sa pokocháte vykopávkami v okolí stanice metra Serdica, zamieriť odtiaľ môžete hneď na niekoľko smerov, pokojne napešo, z ktorých každý jeden vás dovedie k zaujímavej stavbe či časti centra hlavného mesta Bulharska. Budova národného divadla je veľkolepá a určite ju neminiete bez povšimnutia. Od nej sa dá zamieriť na spomínaný Vitoša bulevár, ktorý je tepnou centra pre pešiakov, ktorí tu nájdu nielen mnoho obchodíkov, reštaurácií či hotelov, ale aj zaujímavých pouličných umelcov, či na jej konci (alebo začiatku?) tiež Národný palác (dom) kultúry, čo je v podstate klasická komunistická stavba, ktorá sa ale do okolia s mixom historických a komunistických stavieb tak nejak hodí. Dodnes slúži na mnohé kultúrne podujatia a je hojne navštevovaná nielen domácim obyvateľstvom. Na námestí pred palácom nájdete predávačov cukroviniek, hračiek, ako aj množstvo elektrických autíčiek pre deti, ktoré boli u nás populárne v deväťdesiatych rokoch. Tu jazdia ešte aj dnes a drobci sa na nich naháňajú hore-dole námestím.
Pri potulkách mestom sme ocenili klasickú papierovú mapu, ktorú sme si vzali z hotela. Samozrejme, každý máme smartfón a v ňom aplikácie s mapami, ktoré sme tiež samozrejme použili, no nás vždy tak nejak baví orientovať sa na mestskej mapke so zvýraznenými pamätihodnosťami a podľa nej objavovať jednotlivé pamiatky. A keďže bolo po Vianociach a v meste stále pretrvával vianočný duch a pozostatky vianočných trhov sme stretávali na mnohých uliciach a námestíčkach, tak sme sa nechali unášať pomyselným prúdom uličiek bez toho, aby sme sa čo najkratšou cestou ponáhľali k pamätihodnostiam. Mapa tak bola dobrým pomocníkom pri orientovaní keď sme si povedali, že tu niekde sme a sem sa niekam potrebujeme dostať, ale nemusí to byť čo najrýchlejšie. A tak sme sa nečakane ocitli pri azda najvýraznejšej stavbe či pamätihodnosti Sofie, pri chráme, respektíve katedrále Sv. Alexandra Nevskeho. Okrem toho, že je to najväčší ortodoxný chrám na Balkánskom polostrove, je to aj ikonická stavba v Neo-byzantskom štýle, ktorá je doslova drahokamom mesta Sofia. Kto ste doteraz o tejto stavbe nepočuli, ale zdá sa vám povedomá, tak ste ju mohli vidieť vo filme Hitman z roku 2007. Nielen jej zovňajšok, ale aj interiér je nádherný a v nej, či v jej okolí viete stráviť pokojne aj hodiny. My sme sa tu zdržali o niečo dlhšie, keďže na námestí vedľa katedrály boli stále vianočné trhy a my sme si tu dopriali fajnový punč, pričom v tieni mohutného chrámu sme sa cítili veľmi príjemne.
Keďže sme v Sofii strávili štyri dni, rozmýšľali sme, ako ich čo najlepšie využiť. A tak naša sesternica prišla so skvelým nápadom, že pôjdeme navštíviť sofijskú zoologickú záhradu. Vybrali sme sa z centra ku nej pešo a priznáme sa, takmer hodinová chôdza nás celkom unavila. Zoologická záhrada je ďalej od centra a určite odporúčame nasadnúť na taxík, alebo minimálne na autobus, s ktorým nestratíte toľko času šľapaním, ako sme stratili my. Samotná zoo nás však celkom potešila a to nielen nízkym vstupným okolo dvoch eur, ale aj množstvom zvierat, ktoré sa tu aj v zimnom období nachádzajú. Porovnať by sme ju pokojne mohli s tou našou, bratislavskou. Netreba si zabudnúť vziať hotovosť, keďže kartou sa za vstup zaplatiť nedá. A tiež nezaplatíte ani eurami. Avšak šikovní obchodníci, predávajúci rôzne čačky-mačky veďla vstupu do zoo, vám eurá za levy zamenia, ale s takým slušným balkánskym výmenným kurzom. Nám to však nevadilo, že sme im zhruba euro nechali navyše za túto transakciu a v pohodičke sme si tak kúpili lístky aj my.
Zo Zoo sme sa vybrali na ďalšie zaujímavé miesto a to do socialistického bytu, inak nazývaného Red Flat (v preklade – červený byt). Ani nevieme, čo sme od toho očakávali, no keď sme sa do tohto bytu dostali, tak to vyzeralo ako niekde v byte našich starých rodičov v menšom stredoslovenskom, či východoslovenskom mestečku. Klasický byt zo sedemdesiatych či osemdesiatych rokov, plný dobových „artefaktov“. Bulhari na tomto byte demonštrujú, ako sa tu žilo za socializmu. Pre Američanov či Španielov, ktorých sme tu stretli, to bolo niečo nepredstaviteľné a ich prekvapenie, ako to kedysi vyzeralo, sme videli na ich tvárach počas prehliadky. Pre nás to bolo asi také že, jeeej, takýto bicykel máme v garáži, alebo jeeej, tieto lyže sme nedávno z garáže dali do smetí, alebo jeeej takéto kreslo má stále starká či starký doma, alebo jeeej tieto poháre doma ešte stále používame… To bol ten veľký rozdiel vnímania niečoho, čo sme my zažili respektíve stále žijeme, ale turisti zo západu to veru nikdy nevideli a ani nezažili. Každopádne páčil sa nám tento exkurz do nedávnej minulosti a o to viac to bolo zaujímavé, že byt nebol len múzeom nahromadených vecí, ale cez sluchátka ste mohli počúvať k tomuto bytu vytvorený príbeh o rodine a ľuďoch, ktorý tu žili a borili sa s problémamy danej doby.
Pre milovníkov parkov a prírody určite odporúčame navštíviť aj park Borisova gradina. Nachádza sa hneď vedľa zoologickej záhrady. Hoci bol v zimnom období skôr ošumelý a nie úplne zaujímavý z prírodného hľadiska, nájdete v ňom mnoštvo sôch a skulptúr, ktoré dokresľujú históriu a súčasnosť tohto mesta. Samozrejme, v jarnom či letnom období by ste sa tu mohli tešiť aj zakvitnutým záhonom či zazelenaným stromom a trávnikom. My sme si prechádzku po parku samozrejme tiež neodpustili a pokochali sme sa aspoň tým, čo v zime tento park ponúkal.
Do Sofie sme sa tešili aj preto, že máme radi balkánsku kuchyňu a boli sme zvadaví, aké jedlá nám hlavné mesto Bulharska ponúkne. Sofia je plná reštaurácií rôzneho charakteru. Nájdete tu svetové kuchyne, o tie sme zrovna záujem nemali, a nájdete tu aj mnoho tradičných domácich reštaurácií, v ktorých si prídu na svoje všetci gurmáni. My sme sa snažili tiež poochutnávať všetko domáce a musíme povedať, že sme tu nejedli nič, čo by nebolo chutné. Neohrdli sme nosom nad tradičným Gyuvechom (ďuvečom), pečenou Banitsou (gibanica v Srbsku) Lozovou Sarmou (plnený vínny list s mäsom). Tiež sme ochutnali studenú polievku Tarator, ale aj pečené mäsko a samozrejme, všetko sme to zapili domácimi vínami, pivami a pálenkou. K tom uvšetkému sme si pridali pečenú papriku, baklažán a celkovo kopu zeleninových šalátov a naozaj sme boli šťastní z každého jedla, ktoré sa ocitlo na tanieri pred nami. Kto obľubuje balkánsku kuchyňu, v Bulharsku si príde na svoje, ako sme si prišli aj my. Dokonca v jednej z reštaurácií sme zažili aj folklórne vystúpenie s tradičnými tancami priamo v priestore medzi stolmi. Bol to nezabudnuteľný zážitok.
Sofia, hlavné mesto Bulharska, hoci sa to nemusí na prvý pohľad či počutie zdať, vie ponúknuť množstvo zajímavých zákutí, ktoré potešia moderných objaviteľov menej známych miest. Medzi nich sa radíme aj my a sme radi, že nás naše kroky nasmerovali práve sem. Koniec starého roka sme tak oslávili v zaujímavom meste v super spoločnosti našich najbližších. Ak ešte nemáte vybrané miesto, kde si užijete Silvestra, Sofia je jednou zo zaujímavých a finančne nenáročných volieb. Dokonca si tu odpočítavanie príchodu nového roka užijete o hodinu skorej ako doma, keďže sa tu oproti Slovensku čas posunie o jednu hodinu dopredu. S rodinkou doma si tak k novému roku poblahželáte dvakrát. A keďže sa nám koniec roka blíži, tak aj my sa pomaly rozhodujeme, kam si to namierime tento rok. Už môžeme aj prezradiť, že ďalším málo známym hlavným mesto, do ktorého tento rok zavítame, bude albánska Tirana. Tešíme sa na zážitky z tohto mesta a veríme, že náš cestopis zo Sofie dokáže aj vás presvedčiť, aby ste sa sem aspoň na predĺžený vikend vybrali a nasali atmosféru hlavného mesta Bulharska, atmosféru Sofie.
