Cestopis Niagarské vodopády – Obria sprcha na hranici Kanady a USA

Letiskové prestupy, ktoré trvajú viac než pár hodín, nám vedia spraviť poriadne nervy, no na druhej strane vďaka nim máme možnosť uvidieť aj niečo navyše, ako len presklenné haly letísk. My sme náš viac ako poldenný prestup v kanadskom Toronte využili na návštevu jednych z najväčších a najhlučnejších vodopádov na svete, konkrétne tých Niagarských. Požičali sme si auto rovno na letisku a takmer hneď po vystúpení z lietadla sme už uháňali v ústrety obrovskej sprche, ktorá sa nachádza na hranici Kanady a USA.

Niagarské vodopády vás ohúria svojou mohutnosťou…

Loďky chodia pod vodopády zhruba každú polhodinku. Zaujímavosťou je, že sa striedajú pod vodopádmi kanadské loďky s americkými.

Automobil sme si radšej bookovali ešte predom, aby sme ušetrili na letisku čas s vybavovačkami. A ako je to o nás známe, že milujeme americké pick-upy, nemohli sme si odpustiť osedlať poriadnu 5,7 litrovú HEMI beštiu. Šípite dobre. Na našu cestu z torontského letiska k Niagarským vodopádom, sme si vzali RAM 1500 5,7 HEMI. Mimochodom, test jazdenky a zážitky z jazdy na tomto aute, si môžete prečítať aj na stránkach nášho portálu. Avšak k tomuto auto sme sa dostali takpovediac náhodou. Predom sme si zarezervovali menší pick-up Chevrolet Colorado alebo teda niečo jemu podobné. Keď sme však prišli na pult požičovne Enterprise, ujal sa nás Albánec Besnik žijúci v Kanade a keď sme mu povedali, že sme zo Slovenska, tak sa potešil, že to sme v Európe v podstate susedia. Zobral nás k autám a opýtal sa, či chceme nejaké SUV ako BMW X3, X5, alebo niečo podobné. To sme sa zasmiali, že také máme aj doma a že my chceme určite pick-up. Reč došla na to, že som chválil RAM 1500 s HEMI motorom, že to je proste paráda a zrazu sme pred jedným stáli. Z debaty sme vyrozumeli, že to je asi jeho (stratili sme sa nejak v preklade pravdepodobne), ja som mu ho ešte pochválil, že aké je super a zrazu mi od toho auta podáva kľúče. Srdiečko poskočilo a poskočili sme aj my do sedačiek a hneď sme sa šmykom s pedálom na podlahe a mohutným revom motora vyvalili z letiskovej garáže na cestu smer Niagarské vodopády.

Cesty okolo Toronta boli mierne upchaté, hoci majú po štyri či päť pruhov v každom smere. Predsa len, prišli sme v poobedňajšej špičke a Toronto denne v sebe hostí takmer 3 milióny obyvateľov na rozlohe ani nie dvojnásobnej, ako má Bratislava. Čiže tie autá sa niekde po robote stretnúť musia. Keď sme sa však vzdialili pár desiatok kilometrov od Toronta, už sme si užívali voľné široké cesty, kde sme sem-tam aj poriadne RAM-u dupli na krk. Na druhej strane sme si však poriadne dávali pozor na rýchlosť. Pre istotu… Cesta z Toronta ku Niagarským vodopádom trvá zhruba hodinu a pol. Je to predsa len 130 km, čiže jahoda-pohoda. Nielen vďaka navigácii, ale aj vďaka kvalitnému značeniu sa v podstate na diaľnici nemáte kde stratiť. Z torontského letiska sme si to namierili priamo do mestečka Niagara Falls, konkrétne ku Skylon Tower. Veži, ktorá sa majestátne týči priamo nad otvorenou zaslinenou papuľou kanadsko-amerických vodopádov.

Inzercia

Skylon Tower je veža vysoká 158,5 metra, ktorá bola postavená v rokoch 1964-1965. A veru tak obstaróžnejšie vyzerá az dnes. Nič však nebráni tomu, aby denne privítala tisícky turistov, ktorý sa vďaka výťahom po jej vonkajších stenách, môžu previezť na jej vrchol a z vonkajšej terasy obdivovať majestátnosť vodopádov. Okrem výhliadky tu nájdete aj reštauráciu a samozrejme obchod so suvenírmi, ktorý sme neobišli ani my. Vráťme sa však na výhliadku. Je kruhová, tiahne sa po celom obvode kopuly na vrchu veže a teda vidíte z nej na všetky smery. My sme sa tiež pokochali krásnym výhľadom vďaka slnečnému počasiu, no z tej výšky nám vodopády, mimochodom naozaj majestátne, prišli tak nejak maličké. Tak moja pani manželka dostala nápad, že či sa do nich nejdeme previezť loďkou (kto má rád seriál The Office, tak presne takou loďkou, na akej sa brali Pam a Jim). Samozrejme, tento nápad sme do pár minút zrealizovali. Z veže sme sa pozreli, odkiaľ odchádzajú loďky a vybrali sme sa tým smerom.

Od veže Skylon Tower je k nástupišťu na loďky k vodopádom asi 5 minút napešo po chodníku priamo z parkoviska pod vežou. Loďky chodia pod vodopády zhruba každú polhodinku. Zaujímavosťou je, že sa striedajú pod vodopádmi kanadské loďky s americkými. Z jednej strany vyrážajú loďky s pasažiermi v červených pršiplášťoch (z Kanady) a z druhej strany brehu rieky Niagara zas vyrážajú loďky s turistami v modrých pršiplášťoch (z USA). Keď už hovoríme o pršiplášťoch, dostávate ich pred plavbou a veru, ak sa na ne spoľahnete ako my, že vďaka nim pod vodopádmi nezmoknete, tak dopadnete rovnako ako my. Lístky na loďku si môžete kúpiť buď online, alebo aj na mieste. Samozrejme kúpou online šetríte čas čakania v rade. Po nalodení sa na loďku sme sa vydali najskôr k menším vodopádom American Falls. Tam nás len tak jemne omrholilo a to sme sa potešili, že tak asi podobne to bude aj pod tým väčším vodopádom označovaným ako Horseshoe (Konská podkova). Čím sme sa ku nemu viac približovali, tým viac sme dostávali do tváre väčšie a väčšie mokré pecky od hmloviny, ktorá vznikala z valiacej sa vody z vodopádov. Bolo to ako silný hustý letný lejak. Okrem lejaku sa pridružil aj silný vietor tiež spôsobený padajúcou vodou a vtedy sme pochopili, že pršiplášte sú tu viac-menej zbytočné. Zlialo nás tak, že sme boli premoknutí od pása dole do nitky a od pása hore tak pol na pol. Ešte že sa nové smartfóny robia vodotesné, inak by sme nemali ani fotku spopod vodopádov a o naše zážitky by sme sa delili len ústnym podaním. Loďka sa v kotle valiacej sa vody zdržala pár minút a naozaj, bol to nezabudnuteľný zážitok tak z tej masy vody, čo sa kúsok od vás valí, ako aj z toho mohutného zvuku, s ktorým z výšky 53 metrov padá. Ak by ste však na atrakcie, Skylon Tower či loďku pod vodopády, nechceli zbytočne míňať peniažky, tak nezúfajte. Popri rieke Niagara sa tiahne veľmi pekná promenáda s lavičkami, fotopointmi, bufetíkmi či parčíkmi a vstup sem je samozrejme úplne zadarmo. Ponúkne aj krásne výhľady na vodopády. Ak prídete autom, tak musíte počítať jedine s poplatkami za parkovanie, ktorým sa žiaľ nevyhnete.

Keď už hovoríme o veľkosti vodopádov, tak ich výška je 53 metrov. Oproti americkým American Falls, sú o 32 metrov vyššie. Ležia na rieke Niagara v dvojmestí Niagara Falls v kanadskej provincii Ontario a rovnomennom meste Niagara Falls v americkom štáte New York. Rieka Niagara je dlhá len 56 km a odvádza vodu z Erijského do Ontárijského jazera. Niagarské vodopády majú tri navzájom oddelené časti: Horseshoe Falls (Konská podkova, kanadská časť vodopádov), American Falls (Americké vodopády, americká časť vodopádov) a priľahlé Bridal Veil Falls (Svadobný závoj, americká časť vodopádov). Niagarské vodopády nie sú významné len svojou výškou, ale aj mohutnosťou. S priemerným ročným prietokom 5 936 m³/s sú najmohutnejšími vodopádmi v Severnej Amerike. Jazerá a vodopádny navštívi približne 10 miliónov turistov ročne. Sme veľmi radi, že sme sa medzi tých šťastlivcov, ktorí navštívia tieto vodopády, zaradili aj my. Keď budete mať niekde na letisku dlhší, niekoľkohodinový prestup aj vy, skúste sa poobzerať po okolí, či niečo nestojí za pozretie v danom meste či na danom mieste. Veľakrát si prestup viete spríjemniť práve takým krásnym výletom či zážitkom, ako sa to podarilo aj nám.