Pri vyhľadávaní netradičných destinácií na výlet sme sa tentokrát inšpirovali reklamou na arménsky koňak, ktorý nesie hrdé meno hory Ararat. Náš pomyselný prst sa tak zastavili na mape v tej časti, kde sa rozprestiera mohutné pohorie Arménska vysočina a kúsok pod ňou sme si vytýčili cieľ našej budúcej cesty, konkrétne hlavné mesto Arménska, Jerevan. Keď som bol malý a Julo Viršík na rádiu Expres v TwentyFive rozprával vtipné otázky a odpovede z rádia Jerevan (tie z čias vysielania Slobodnej Európy si nepämatám), vždy som sa snažil naladiť to rádio Jerevan a chcel sa celý deň smiať na tých otázkach a odpovediach, nielen raz do týždňa s Expresom. Vtedy sa mi ho naladiť nepodarilo a nenašiel som ho ani v dobách rozvíjajúceho sa internetu. Keď sme sa rozhodli vydať sa do skutočného Jerevanu, všetky tieto úsmevné spomienky z detstva sa mi hneď vybavili. A hoci sme v Jerevane spomínané rádio ani dnes nenašli, našli sme tu úžasné mesto plné histórie, uvoľnenej atmosféry, zaujímavých ľudí či stavieb a samozrejme aj vynikajúceho jedla. Môj svokor posmešne poznamenal, že do Arménska by nešiel, ani kebyže mu za to zaplatia. Ja však spolu s mojom manželkou hovoríme, že neľutujeme ani jeden cent minutý na tento výlet do hlavného mesta Arménska, do majestátneho Jerevanu.
Jerevan láka aj turistov spoza oceánu…
Jerevan leží v tektonicky nepokojnej oblasti a zemetrasenia tu nie sú zriedkavé.
Arménsko je relatívne malá krajina, ktorá sa rozprestiera v juhozápadnej Ázii. Až 90% jej územia leží v nadmorskej výške vyššej ako 1000 metrov nad morom. Keď hovoríme o malej krajine, tak jej rozloha je 29 743 km2, čo je v porovnaní so Slovenskom zhruba o dve pätiny menej. Hlavné mesto Jerevan sa nachádza v západnej časti krajiny, len 12 km od tureckých hraníc. Okrem toho sa rozprestiera pod ikonickou horou Ararat, na ktorú je z vyvýšených častí mesta nádherý výhľad pri peknom počasí. Mesto bolo vystavené už v roku 783 pred Kristom na mieste, ktoré bolo významnou križovatkou dôležitých obchodných ciest z Ruska a Anatólie do Perzie. Dnes je rozloha jeho hlavného mesta Jerevanu 227 km2, čo je o 140 km2 menej, ako má Bratislava, no žije tu viac ako 1,1 milióna obyvateľov. V meste však nemáte pocit stiesnenosti či preplnenosti. Zaujímvosťou je, že Jerevan leží v tektonicky nepokojnej oblasti a zemetrasenia tu nie sú zriedkavé. Zatiaľ najničivejšie sa tu prehnalo v roku 1988, kedy pri ňom zahynulo viac ako 25 000 ľudí. Odvtedy sa už takéto nešťastie nestalo avšak otrasy zeme tu zaznamenávajú aj v dnešných časoch. Nás našťastie minuli a aj vďaka tomu sme náš výlet prežili v pohode a pokoji.
Do Jerevanu sa lieta relatívne lacno a tiež rýchlo. My sme leteli z Viedne. Let trval len 4 hodiny. S cenou leteniek sa viete dostať aj hlbšie pod 100 eur. Vďaka tomu sa toto mesto, či Arménsko ako také, otvára turistom nielen z našich končín. Z letiska sa viete do centra mesta dostať jednoducho autobusom a to len za cenu v prepočte 1 euro. Cesta trvá zhruba 30-40 minút. Samozrejme, k dispozícii sú aj taxíky, ktoré si buď zavoláte cez aplikáciu Yandex (tú sme neskôr v meste používali najviac), Utaxi či Yerevan Eco Taxi, alebo si zabezpečíte odvoz cez recepciu hotela tak, ako sme si to bookli aj my. Samozrejme, je to drahšie ako autobus, ale na letisku vás počká pánko s tabuľkou s vašim menom a vysadí vás priamo na hoteli. Tým, že náš prílet bol v nočných hodinách, prišla nám táto možnosť ako tá najlepšia, najrýchlejšia a najbezpečnejšia.
Pokiaľ hovoríme o bezpečnosti, počas celého 5-dňového výletu, ktorý sme podnikli v Jerevane, sme sa o našu bezpečnosť nebáli ani sekundu. Pohybovali sme sa tu počas dňa aj noci, v centre i mimo centra a nikdy sme nemali pocit neistoty. Žiadne zazeračky, žiadne pokrikovačky a žiadne situácie, ktoré by nás dostali do nepohody. Jerevan nás naozaj privítal s otvorenou náručou. Mimochodom, nezabudnite si buď kúpiť fyzickú arménsku SIM-kartu alebo využiť e-SIM na data, ktoré počas pohybu v Jerevane či iných častiach Arménska oceníte.
V centre mesta je veľa zaujímavých miest, ktoré určite nemôžete obísť a ktoré stoja za návštevu. Našu poznávačku sme odštartovali pod azda najpopulárnejšou tursitiskou atrakciou, vysokými schodami nazvanými Yerevan Cascade. Našťastie sme sem neprišli v lete, kedy by teploty presahovali 30 stupňov a výstup na vrch schodov by bol celkom slušným zaberákom. Z vrchu tohto monumentu je parádny výhľad na celý Jerevan a dokonca, pokiaľ vychytáte pekné počasie, máte možnosť dovidieť až na horu Ararat. Pod schodami sa rozprestiera menší park, v ktorom nájdete množstvo sôch či skulptúr. Tie patria kolumbijskému umelcovi Fernandovi Boterovi. Okrem toho sú schody aj súčasťou komplexu Múzea umenia, ktoré môžu milovníci umenia navštíviť. Monumentálne schody sú tiež ukážkou sovieckej architektúry a štýlu takzvaného brutalizmu. Niekomu sa to páči niekomu nie, každopádne aj tento štýl má svoje svetlé i temné stránky.
Od schodov sme sa prešli na Námestie republiky, ktoré naozaj žije. Tu sme postretali nielen našich spolucestujúcich z lietadla, ale aj množstvo turistov z Nemecka, Ameriky či dokonca Južnej Ameriky. To hovorí o tom, že Jerevan sa stáva zaujímavou turistickou destináciou aj pre novodobých „objaviteľov“ z ďalekých krajín. Aj napriek množstvu ľudí, ktorí sa tu premelie, musíme uznať, že si Arménci dokonale udržujú čistotu turistických miest a atrakcií a doslova sme sa tešili, že sa nikde po zemy neváľajú odpadky. Na Námestí republiky môžete obdivovať historické vládne budovy, ako aj fontány či Historické múzeum Arménska. Neďaleko Námestia republiky sa nachádza aj veľkolepá budova Arménskej opery, pred ktorou sa nachádza námestie a bulevár plný hotelov a zaujímavých reštaurácií. Opera bola aj našim takým orientačným bodom, od ktorého sme sa rozhodli zobrať si tourbus, aby nám z Jerevanu neuniklo nič podstatné a videli sme všetky najzaujímavejšie zákutia mesta.
Jerevan ponúkne aj množstvo kostolov, chrámov i mešít, z ktorých tie najzaujímavejšie sme samozrejme neobišli ani my. Ako prvý sme navštívili chrám Arménskej apoštolskej cirkvy, a teda pravý arménsky chrám, ktorý bol zasvätený svätému Gregorovi Osvietencovi. Hoci tento kostol zvonku vyzerá ako historickejšia stavba, je naozaj mladým chrámom a postavený bol v rokoch 1997-2001. Zaujímavosťou je, že je jednou z najväčších cirkevných stavieb na južnom Kaukaze. Druhým chrámom, ktorý sme navštívili, bol o dosť starší arménsky kostol Katoghike, chrám Matky Božej zo stredoveku. Do tretice sme navštívili aj takzvanú Modrú mešitu. Bola postavená v 18. storočí a slúžila ako hlavná mešita v Jerevane. Pred ňou sa nachádza v uzavretom komplexe aj malá záhrada a múzeum.
Z centra mesta sme sa tiež vybrali smerom k pomníku a múzeu genocídy. Po ceste sme míňali aj arménsky liehovar Ararat, z ktorého sa aj na naše stoly dostáva veľmi chutný rovnomenný koňak Ararat. Nás si tento nápoj veru kúpil poriadne a vychutnávali sme si ho pri našich obedoch či večeriach a samozrejme sme si „vzorky“ doniesli aj domov. Vráťme sa však k pamätníku genocídy. Týči sa nad mestom a je z neho dokonalý výhľad. Pamätník ze zložený z naklonených panelov, ktoré symbolizujú neochvejnosť a znovuzrodenie arménskeho ľudu. Vo vnútri sa nachádza večný plameň. Pamätník je mementom 1,5 milióna Arméncov, ktorí zomreli počas genocídy v 20. storočí spáchanej tureckou vládou. Pod pamätikom a celým komplexom Tsitsernakaberd sa nachádza obrovský štadión Hrazdan s niekdajšou kapacitou 75 000 miest z čias sovietskej éry, ktorý je však dnes, aj po dvoch rekonštrukciách v rokoch 2008 a 2012 za desiatky miliónov eur v dosť zlom stave.
Keď sme už skorej spomenuli fajnové jedlo, nemôžeme nespomenúť, čo sme si vlastne dobrého v Jerevane dopriali. Ak si myslíte, že Arménsko je len o Marlenke, ktorá je mimochodom takým slušným českým reklamným ťahom, tak budete na omyle. Žiadna Marlenka sa tu nekonala. Arménsko ponúka množstvo jedál, ktoré môžeme charakterizovať ako mix tureckého a ruského či kaukazského jedla. Nebudeme sa tváriť, že sme všetky jedlá poznali ešte predtým, ako sme sem prišli. Museli sme si pogoogliť, čo si v tradičných reštauráciách dáme. Naša voľba bola nasledovná. Vychutnali sme si Dolmu, vychutené mleté mäso zavinuté v hroznovom liste, ktoré nám pripomínalo balkánsku sarmu, k tomu kašu Harissa, tiež mletú červenú pečenú papriku, čo nám opäť pripomínalo balkánsky Ajvar, ochutnali sme Lavash, chlieb podobný Naanu, tiež sme sa vybrali cestou kaukazskej kuchyne a dali sme si Manti, podobné ruským peľmenom či ukrajinským varenikom, a neohrnuli sme nosom ani nad zaatarovým pečivom či humusom. Tiež sme ochutnali polievku Spas a tradičný mäsový pokrm Gouvaj, zapečené jahňacie s paprikou a paradajkami v ceste. Nedostali sme na taniere nič, čo by nám nechutilo a tak sme okrem pozitívnych zážitkov z histórie či monumentálnych staveib, mohli na náš zoznam pridať aj vynikajúce jedlo.
Jerevan je mesto, v ktorom máte možnosť stretnúť aj množstvo rozdielnych vecí, akými sú napríklad autá Bentley a Rolls-Royce, stojace na križovatke veďla starých Volg či Žiguliakov. Mimochodom toľko Rollsov a Bentley, čo jazdia po Jerevane, sme videli možno tak v Dubaji či Rijáde. Je tu vidieť úplne nové stavby a vysoké presklenné hotely vedľa rozpadnutých domov doslova na jednej ulici. Mesto sa rozvíja a pomaly, ale isto, sa stáva aj zaujímavou turistickou destináciou, ktorá poskytne množstvo histórie, ktorá stojí za zastavenie a zamyslenie sa. Nám Jerevan učaroval a hodnotíme ho veľmi pozitívne. Je to stále málo objavená perla pod horou Ararat, kam pokiaľ máte pár dní času, sa určite vyberte a vychutnajte si nielen kvalitný koňak a chutné jedlo ako my, ale aj zaujímavé stavby či veľmi peknú okolitú prírodu. A ak budete mať šťastie na pekné počasie, ohromí vás aj pohľad na ikonickú horu Ararat, ktorá sa hrdo týči nad hlavným mestom Arménska, nad Jerevanom.
