Talianska automobilka Fiat nikdy nebola známa výrobou veľkých áut. Preslávili ju drobné čiperné mestské modely. Od medzivojnového obdobia prinášala na cesty drobce, ktoré si získali masy a stali sa obľúbenými. Počnúc modelom Topolino, cez 500-vu či 600-vku až po Fiat 127. Na vavrínoch však nezaspala ani konkurencia, ktorá videla v malých autách potenciál. Preto Fiat reagoval v roku 1983 na konkurenčné pokusy predstavením jedného zo svojich najpopulárnejších modelov, Fiatu Uno. Auto sa predstavilo svetu mimo svoju domovskú krajinu, konkrétne na floridskom Myse Canavearl.
Fiat Uno sa tešil úspechu aj v Južnej Amerike…
V poľskej fabrike v Tychy sa Fiat Uno vyrábal až do roku 2002. V Južnej Amerike sa dokonca vyrábal tento malý makač do roku 2014.
Predstavenie na Myse Canavearl, na mieste, kde vyštartovalo Apollo na Mesiac, sa Fiat Uno nepredstavil len tak. Jeho stvoritelia chceli svetu ukázať, že toto malé auto raketovo vystrelí nielen na cesty sveta, ale aj na vrchol predajných čísel. Americký trh však veru tento drobec nenadchol. To sa však nedá povedať o Európe. Dizajn z dielne Giorgetta Giugiara bol pre európskeho zákazníka veľkým lákadlo. Ak vezmeme do úvahy kompaktné rozmery a obrovský vnútorný priestor, Fiat Uno bol od začiatku odsúdený na úspech.
Pod kapotu malého štýlového Taliana sa dostalo hneď niekoľko motorov, ktoré Fiat používal už roky vo svojich predchádzajúcich automobiloch. Základom ponuky bola deväťstovka. Silnejším motorom bola tisícstovka a neskôr aj tisíctristovka. Posledný menovaný používali tiež juhoslovanské modely Zastava a Yugo. Aby sa nezabudlo ani na milovníkov naftových motorov, v neskoršom období, Fiat začal montovať do modelu Uno aj 1,3 litrový naftový motor, vyvinutý v 70. rokoch v juhoamerickej pobočke Fiatu. Rok 1984 priniesol modelu Fiat Uno ocenenie Auto roka. V nasledujúcich rokoch dostal malý mestský model nové motory, vrátane revolučných litrových agregátov FIRE (Fully Integrated Robotized Engine) a turbomotorov, vďaka ktorým drobec dosiahol maximálnu rýchlosť cez 200 km/h.
Modernizovaný Fiat Uno sme mohli na cestách stretávať od roku 1989. Zmena zasiahla tak prednú časť, kde sa ocitli nové svetlomety, ako aj tú zadnú. Lepšia aerodynamika mierne znížila spotrebu. Interiér dostal klasické páčky namiesto chaotickejších prepínačov. Vnútorný priestor ostal stále veľkolepý. Na cesty z fabriky vychádzali trojdveráky a päťdveráky. Okrem nich dokonca aj úžitková verzia. Južná Amerika prišla dokonca tak s kombíkom ako aj so sedanom. Nástupcom modelu Fiat Uno sa stal populárny model Fiat Punto, ktorý vyštartoval na cesty v roku 1993. Na európskom trhu sa vyrábali oba modely popri sebezhruba jeden rok.
Fiat Uno však úplne z ciest nevymizlo. V poľskej fabrike v Tychy sa Fiat Uno vyrábal až do roku 2002. V Južnej Amerike sa dokonca vyrábal tento malý makač do roku 2014. Medzi Rokmi 2020 a 2021 sa v Brazílii dokonca vyrábalo aj nové Uno, ktoré pripomínalo európsky model Panda. Fiat Uno bol jedným z najpopulárnejších modelov talianskej značky, čo hovoria aj roky, počas ktorých sa vyrábal nielen v Európe, ale aj v Južnej Amerike. Pokojne by sme na cestách dnes privítali jeho novodobú reinkarnáciu. Svoj okruh fanúšikov by si určite našiel.
