Bolo to už naozaj tak dávno? V roku 1999, presne pred 25 rokmi, bol uvedený na trh prvý Opel Zafira. So svojím inovatívnym systémom sedadiel Flex7 spôsobil revolúciu v segmente kompaktných vanov a nastavil nové štandardy vo variabilite interiéru, za čo následne získal množstvo ocenení. Meno Zafira je teraz spojené s novým štýlovým minibusom. My sa však spolu s vamo obzrieme naspäť a predstavíme si štvrťstoročnú históriu obľúbeného rodinného automobilu so značkou Opel na nose.
Opel Zafira prešiel od VAN-u k dodávke…
V roku 2001, dva roky po uvedení prvej generácie Zafiry na trh, sa na cesty dostáva športová verzia OPC.
Výroba vtedajšieho nového modelu Opel Zafira sa začala na jar roku 1999. Kompaktné MPV alebo VAN s dĺžkou 4,32 metra, šírkou 1,74 metra a výškou 1,68 metra bol dôsledne navrhnutý pre rodinného i biznisového užívateľa a ponúkol ľahkú konštrukciu. Prvá generácia vážila pri uvedení na trh iba 1 390 kilogramov.
S koeficientom odporu vzduchu 0,33 ponúkala Zafira špičkový aerodynamický výkon vo svojej triede. Nízke ťažisko vozidla a takzvaný podvozok DSA (Dynamic Safety) zaisťoval jazdnú stabilitu a najlepšiu bezpečnosť. Vďaka svojmu úspechu na trhu bola Zafira považovaná za záchrancu bývalého závodu Opel v Bochume, pretože bez Zafiry by bola veľká časť výroby v Bochume ukončená začiatkom roku 2000.
Nová Zafira sa pred 25 rokmi dostala na titulky novín aj z iného dôvodu. Išlo o prvú kompaktnú dodávku (MPV/VAN), ktorá ponúkala flexibilný priestor až pre sedem osôb bez toho, aby museli byť namáhavo odstránené alebo inštalované ťažké sedadlá. Umožnil to inteligentný, patentovaný systém sedadiel Flex7. Mimochodom, vyvinulo ho Porsche vo Weissachu práve pre Opel.
Kompaktný van sa dokázal premeniť zo sedemmiestneho na dvojmiestny s objemom nákladného priestoru až 1 700 litrov za približne 15 sekúnd. Po odomknutí a zasunutí opierok hlavy bolo možné sedadlá tretieho radu jednoducho zložiť a uložiť do vhodne tvarovaných výklenkov v podlahe vozidla, čím vznikla úplne rovná ložná plocha. Otravné sťahovanie vozidla a odkladanie dočasne nepotrebných sedadiel v garáži bolo týmpádom už minulosťou.
To isté platilo pre druhý rad sedadiel. Dal sa tiež úplne zložiť, posunúť dopredu a upevniť za predné sedadlá, aby sa ušetrilo miesto. A v neposlednom rade bolo možné sklopiť operadlo sedadla spolujazdca do vodorovnej polohy. Do Zafiry sa tak dali naložiť predmety dlhé až tri metre a ubytovali sa v nich naraz štyria cestujúci.
S druhou generáciou Zafiry v roku 2005 inžinieri Opla optimalizovali ovládanie druhého radu. Sedadlá bolo teraz možné sklápať v pomere 40:20:40, takže na krajných samostatných sedadlách mohli pohodlne sedieť aj dospelí.
Ďalšie roky znamenali pre model Zafira veľké zmeny. Samozrejme k lepšiemu. Zafira doatala po svojom boku prémiového partnera s vytvorením modelu Zafira Tourer v roku 2012. Okrem vysoko variabilného interiéru zaujal Tourer komfortom ako v obývačke, panoramatickou presklenou strechou a inováciami, ako bolo radarové meranie vzdialenosti a varovanie pred kolíziou. Na začiatku roka 2019 nahradil Opel Zafira Life model Zafira Tourer. Model bol identický s Peugeotom Traveller, Citroënom Spacetourer a Toyotou ProAce Verso a už to nebolo rodinné MPV či VAN, ale skôr úžitkové vozidlo.
V roku 2001, dva roky po uvedení prvej generácie Zafiry na trh, sa Opel spýtal sám seba: “Môže mať kompaktná dodávka športové jazdné vlastnosti?” Odpoveď na túto otázku poznajú nielen fanúšikovia značky Opel. Na trh prichádza športovo-rodinná Zafira OPC, ktorá na rečnícku otázku dáva jasnú odpoveď. S výkonom 141 kW (192 k) s dvpjlitrovým turbomotorom a tiež slušnými 250 Newtonmetrami krútiaceho momentu, dokázala z nuly na 100 km/h vyštartovať za 8,2 sekundy a jej maximálna rýchlosť sa vyškriabala na 220 km/h. Nesmieme zabúdať, že sa písal rok 2001. To robilo zo Zafiry OPC, ktorá bola uvedená na trh na jeseň roku 2001, najrýchlejšiu “dodávku”, MPV či VAN v Európe v tom čase.
V tom istom roku debutovala po boku vrcholového športovca úplne iná koncepcia pohonu. Popri benzínových a naftových motoroch, ktoré šetria palivo, dopĺňa portfólio modelu Opel Zafira aj 1.6-litrové CNG na zemný plyn. Predstavilo sa ako mimoriadne ekonomické sériové vozidlo šetriace nielen prírpdné zdroje. V porovnaní s bežnými benzínovými motormi výrazne znižovalo emisie škodlivín a zachovávalo plnú variabilitu interiéru vďaka praktickému baleniu všetkých komponentov. Nádrže na plyn boli umiestnené pod podlahou a vďaka konceptu Monovalentplus mohol vodič v prípade potreby jednoducho prepnúť automobil naspäť na benzínovú prevádzku.
Kompaktný VAN bol tiež skutočným priekopníkom, pokiaľ ide o lokálne bezemisné pohony vodíkovými palivovými článkami. S prevedením HydroGen1 priniesol Opel palivový článok na cesty v karosérii Zafiry už v roku 2000. Trojfázový motor v HydroGen1 poháňaný vodíkovými palivovými článkami produkoval výkon 55 kW (75 k) s krútiacim momentom 251 Newtonmetrov.
V roku 2001 bola testovacími zákazníkmi použitá flotila 20 modelov HydroGen3. Vozidlá s výkonom 60 kW (82 k) dosahovali maximálnu rýchlosť 160 km/h. V roku 2004 dva exempláre absolvovali takmer 10 000 kilometrov z Hammerfestu v Nórsku do Lisabonu v Portugalsku po celej Európe bez akýchkoľvek problémov v rámci „Maratónu palivových článkov“. Pilot Formuly 1 a Opel DTM Heinz-Harald Frentzen vyhral v roku 2005 Rally Monte Carlo pre vozidlá s alternatívnymi pohonmi. Taká bola Zafira pri svpjom zrode. Ako vyzerá dnes dobre vieme. Ktorý z modelov Opel Zafira je vášmu srdcu najbližší?
