Cestopis Fínsko, Estónsko, Lotyšsko – Pobaltie dostupné zo vzduchu, z vody i po súši

O precestovaní pobaltských krajín sme premýšlali už pár rokov dozadu, kedy sme sa autom z Bratislavy vybrali cez Poľsko do litovského hlavného mesta Vilnius. Týchto 1200 kilometrov sme s jednou prestávkou vo Varšave zvládli za zhruba 15 hodín, čo naozaj, keď si zoberieme, koľko trvá let, vám zožerie veľký balík z vášho drahocenného času. Preto sme sa tentokrát rozhodli nasadnúť do lietadla a vyraziť smer severovýchod. Ako sme tak uvažovali, ako čo najefektívnejšie využiť čas a vidieť čo najviac, rozhodli sme sa skĺbiť dopravu nasledujúcim spôsobom. Prvý let Viedeň – Helsinky bol jasnou voľbou aj z hľadiska ceny aj z hľadiska nášho štartu na zaujímavý výlet. Z Helsínk sme sa rozhodli ísť po vode do estónskeho Talinu a z Talinu zase autobusom do Rigy, odkiaľ sme sa letecky vrátili naspäť na viedenské letisko. Zdá sa vám to ako komplikovaný a náročný výlet? Opak je pravdou. Ak miniete pár desiatok minút na svedomité plánovanie ciest, presuny medzi mestami a štátmi sú jahoda-pohoda. A tak presne plynul aj náš predĺžený víkend, cez ktorý sme stihli prejsť trojicu hlavných miest pobaltských krajín a vidieť rozdielnosť kultúr a úrovne jednotlivých zákutí krajín Fínsko, Estónsko a Lotyšsko.

Pri našich predĺžených výkendoch vžda pozeráme na budget. Nie že by sme si vyberali hostely a jedli len rožky s maslom. To vôbec. Pozeráme však na to, ako čo najefektívnejšie využiť všetky možnosti, ktoré sa ponúkajú. Preto sme si hneď zo začiatku spočítali, koľko by nás vyšla doprava, ak teda využijeme letenky do Helsínk, lodný lístok do Talinu a autobusový lístok do Rigy z ktorej sa opäť letecky vrátime naspäť do nášho domovského prístavu, letiska na Schwechate. Letenky do Helsínk z viedne viete bez problémov kúpiť pod 100 eur. Lístky na loď z Helsínk do Talinu sa hýbu od 35 eur do stovák eur v závislosti od toho, kedy ich kupujete. Na poslednú chvíľu čakajte sumy ponad 100 eur. Ak objednávate pár týždňov či mesiac dopredu, tak za lístok zaplatíte zhruba 40 eur. Na výber máte z troch lodných prepravcov. Tretiu cestu, z Talinu do Rigy dokážete autobusom zvládnuť za zhruba 20 eur. A letenku z Rigy do Viedne viete dostať opäť pod 100 eur, niekedy dokonca aj za menej ako 50 eur, čo bol aj náš prípad, keďže sme plánovali dostatočne dopredu. Suma-sumárum sme za prepravu, vrátane busu z Bratislavy na Schwechat a nazad, minuli na osobu menej ako 250 eur, čo je z nášho hľadiska veľmi slušné. Pri ešte skoršom naplánovaní jednotlivých ciest, by ste vedeli ešte pár desiatok eur ušetriť. A to sa veru oplatí oveľa viac, ako si ísť tieto miesta pozrieť autom, či požičať si v týchto destináciách auto z požičovne.

5 dní na 3 hlavné mestá je akurát, no dalo by sa pobudnúť aj dlhšie…

Helsinky ponúknu veľmi príjemnú atmosféru. V architektúre sa striedajú vplyvy prímoria a severu s ruskými vplyvmi a preto je architektúra mesta jednak rôznorodá.

Ako sme už v úvode načrtli, na túto cestu sme si vyčlenili 5 dní a teda taký lepší predĺžený víkend. Do Helsínk sme prišli večer a z letiska sme sa rovno prepravili na hotel, ktorý sme si rezervovali v centre. Z letiska vám ide vlak priamo do centra. Dokonca nielen jedna linka, ale dve. Je to maximálne praktické a tiež jednoduché na orientáciu. Za ani nie polhodinku sme sa už ocitli v historickom centre Helsínk, kde nás vítali pouliční hudobníci a množstvo mladých ľudí. Veď bol aj piatok večer a nočný život práve začínal. My sme sa šli hneď zložiť na hotel a ako už máme tradíciu, posilnili sme sa lokálnym pivkom a miešaným drinkom a šli sme si vychutnať atmosféru nočného fínskeho hlavného mesta. Nemali sme pocit strachu či hnusu, pretže mesto bolo čisté, a plné bežných ľudí, ktorí sa v piatok vybehli vonku baviť s priateľmi. My sme samozrejme neponocovali dlho, keďže na druhý deň sme chceli stihnúť vidieť čo najviac pamätihodností Helsínk pred tým, ako nastúpime na loď a preplavíme sa do estónskeho Talinu.

Helsinky ponúknu veľmi príjemnú atmosféru. V architektúre sa striedajú vplyvy prímoria a severu s ruskými vplyvmi a preto je architektúra mesta jednak rôznorodá, no na druhej strane veľmi príjemne skombinovaná a miestami až majestátna. Žiaľ, tak ako sa to v tejto dobe pretláča scestný názor, že z Ruska prišlo do sveta len samé zlo, čo samozrejme nie je vôbec pravda, tak práve v Helsinkách máte možnosť vidieť naozaj to krásne z Ruska. Príkladom je Pravoslávny chrám Zosnutia Panny Márie. Táto nádherná sakrálna stavba pochádza z roku 1868 a je najväčším pravoslávnym kostolom v Západnej Európe. Týči sa na kopčeku nad centrom mesta pri vode a je nielen malebným na fotografiách zvonku, ale aj zvnútra a určite ho pri návšteve Helsínk neobíďte. Len pár metrov či desiatok metrov od pravoslávnej katedrály sa nachádza Evanjelická katedrála. Ďalšia monumentálna sakrálna stavba, ktorá je ešte staršia. Jej stavba sa začala v roku 1830 a dokončená bola v roku 1852. Postavená je v klasicistickom štýle, ktorý je badateľný aj na okolitých stavbách, ktoré sú sústredené okolo tohto chrámu. Veľká časť starého mesta Helsínk je postavená v neorenesančnom a neoklasicistickom štýle. Všetko je kombinované so severskými prímorskými stavbami, ktoré môžete obdivovať na pobreží. Budova fínskeho parlamentu pripomína tú našu slovenskú. Nemá zatiaľ ani sto rokov a teda je novším architektonickým dielom, ktoré už postráda krásu a šarm historických budov. Pre nás veľkou zaujímavosťou centra boli početné české krčmičky ako aj česká reštaurácia Vltava či bar Zetor. Kto miluje múzeá, v Helsinkách si príde na svoje. Nachádza sa tu až 80 rôznych múzeí a galérií.

Aby sme si priblížili Helsinky a ich rozlohu k mestu, ktoré poznáme, tak v porovnaní s Bratislavou sú z hľadiska rozlohy takmer raz tak veľké, ako naše hlavné mesto a žije v nich zhruba 700 000 obyvateľov. Z tejto rozlohy sa však len tretina nachádza na súši a dve tretiny tvorí voda, v ktorej sa nachádza 315 helsinských ostrovov. Na jednom z nich, konkrétne na Korkeassari, sa nachádza najväčšia ZOO v krajine. Na ďalších ôsmych ostrovoch sa rozprestiera pevnosť Suomenlinna, ktorá je zapísaná na ozname svetového dedičstva UNESCO. Žiaľ ani ZOO ani pevnosť sme pre krátkosť času nenavštívili. Užili sme si však park Esplanadi a v ňom sme si pochutili na káve, koláčí či lokálnom pive v kaviarni či reštaurácii Kappeli, ktorá je z roku 1867 a okrem dokonalého menu vám ponúkne aj kusisko histórie. A aby sme nezabudli, tak aj v Helsinkách, ako sme to obdivovali aj v Osle, nájdete pri vode početné sauny, ktoré môžete navštíviť. Dopravíte sa k nim buď pešo, alebo bicyklom, alebo taxíkom, ktorý si zavoláte cez appku alebo aj historickou električkou. Mimochodom, v Helsinkách sme si uvedomili, ako krásne sa dá cyklochodník spojiť s chodníkom tak, aby netrpeli ani cyklisti ani chodci. A tiež ako hlavné tepny mesta nemusia dostať odporný červený cyklopruh, ukradnutý z automobilového pruhu s polmetrovými obrubníkmi. Škoda že sa vedenie Bratislavy neinšpirovalo Helsinkami pri stavbe tejto staromestskej cykloohavnosti. Popri vode sme z centra prešli pešo až k lodnému terminálu, z ktorého sme v podvečerných hodinách odcestovali do ďalšieho mesta a do ďalšieho štátu, konkrétne do estónskeho Talinu.

Z Helsínk loďou do Talinu…

Plavba loďou z Helsínk do Talinu trvá niečo vyše dvoch hodín. Ak by ste si mysleli, že je to ako cesta vlakom či autobusom, jednotvárna a nudná, budete na omyle. Na lodi, my sme išli linkou spoločnosti Eckero Line, sa o vašu zábavu starajú umelci, ktorí buď hrajú na hudobné nástroje (gitarová živá hudba), alebo robia párty spoza mixážneho pultu na prove lode. Samozrejme toto kultúrne vyžitie je zadarmo. Popri kultúrnom zážitku si môžete dopriať aj drinky či obed alebo večeru za ceny ako na súši a tie dve hodiny vám prejdú ako nič. Pri odchode z Helsínk ešte niekoľko minút obzeráte početné ostrovčeky a neskôr sa už venujete svojim spoločníkom pri príjemnej hudbe. My sme sa vydali do Talinu podvečer a tak sme ešte k našej plavbe dostali zadarmo romantiku zapadajúceho slnka. Do Talinu sme sa tak dostali večer. Mimochodom opäť sme si bookli hotel neďaleko centra a rovnako neďaleko lodného terminálu, z ktorého sme sa do hotela za pár minút dostali pešo.

Naša noc však touto prechádzkou od lode k hotelu nekončila. Na recepcii sme si všimli leták na ktorom stálo, že práve tento večer, kedy sme sa my ocitli v Taline, sa v mestskom parku bude konať Light Festival (festival svetla) v Kadriorig parku, ktorý sme tiež náhodou mali neďaleko hotela. Hneď sme sa opýtali chalana na recepcii, či sa tam oplatí ísť. Usmial sa a povedal, že sám z recepcie na tento festival uteká a že sa určite oplatí vidieť toto svetelné divadlo. A naozaj, oplatilo sa. Bola to krásna prehliadka svetiel spojená s hudbou a ohňostrojmi. Budovy v parku boli nasvecované rôznymi animáciami, fontána uprostred parku s altánkom bola nielen nasvecovaná, ale vďaka hudobníkom v altánku aj spolupracovala vodnými efektami s tryskami fontány, ktoré aj za sprievodu svetelných efektov doprevádzali hudbu. Dokonca sme si vychutnali aj kolotoče, na ktorých sme nesedeli už od detstva a previezli sme sa na rozprávkovom ruskom kolese, z ktorého sme mali krásny výhľad na farbami zaliaty park. Ani sme nevedeli, aký romantický večer nás tu čaká a boli sme naozaj radi, že sme sa tu čírou náhodou ocitli.

Talin dýcha históriou…

Hlavné mesto Estónska má rozlohu menej ako polovičnú v porovnaní s Bratislavou a žije v ňom zhruba pol milióna obyvateľov. Je starobilým prímorským mestom, ktorého história sa začína v 12. storočí. Vďaka tomu v centre mesta vidíte nielen historické stavby, ale aj napríklad dobové opevnenie, cez ktorého bránu menom Viru vchádzate do podhradia. Nebojte sa, Talin nevyzerá ako pevnosť na skale. Nájdete tu aj moderné stavby. Koniec-koncov v roof-top bare sme si neodpustili drink ani my. Avšak vráťme sa k histórii tohto mesta. Brána Viru pochádza zo 14. Storočia a je vstupom do historického centra, v ktorom nájdete gotickú radnicu, stredoveké uličky, cez ktoré sa dostanete až k hradu Toompea, pričom budete môcť po ceste obdivovať aj sakrálne stavby ako chrám Alexandra Nevského, katedrálu Panny Márie či kostol svätého Olafa. Tiež si môžete vychutnať kávu či obed na námestí pred radnicou. Trochu ďalej od historického centra sa nachádza už spomínaný Kadriorg park, v ktorom nájdete nielen tancujúcu fontánu, ale aj budovu múzea umenia, ktorá sa tu nachádza. Nie je to obyčajná budova. Je to palác, ktorý bol postavený ako dar ruského cára Petra Veľkého svojej manželke Kataríne. Navrhoval ho taliansky architekt Niccolo Michetti v barokovom štýle. Kam sme sa nedostali, a trochu nás to mrzelo, bolo Estónske open air múzeum, ktoré je rekonštrukciou rybárskej dediny a rozkladá sa na 72 hektároch. Milovníci zvierat a rastlín tu majú možnosť tiež navštíviť tak talinskú ZOO, ako aj botanickú záhradu. Jemný piesok a chlad Baltského mora si môžu návštevníci vychutnať na plážach Stroomi v tieni ihličnanov. My sme sa sem nedostali, keďže sme na Talin vyčlenili jeden deň nášho výletu a okrem toho nám väčšinu dňa žiaľ pršalo a my sme sa skôr skrývali pod strechou ako behali po ďaždivom meste. V podvečerných hodinách sme sa už Boltom, ktorý mimochodom pochádza z Estónska a v ponuke zelenej taxi aplikácie nájdete aj také položky, aké sa na našom trhu asi nikdy neobjavia, odviezli z centra na autobusovú stanicu, kde už na nás čakal LuxExpress. Autobusová spoločnosť, ktorá vás odvezie z Talinu do lotyšskej Rigy za zhruba 4 a pol hodiny v celkom luxusnom autobuse s obrazovkou pred vami a s ponukou filmou ako v lietadle lepšej leteckej spoločnosti.

Riga a jej svetové dedičstvo…

Do Rigy sme sa dostali opäť neskoršie večer a hneď sme zamierili do hotela, ktorý sa nachádzal opäť v centre, no pár stovák metrov od centra sa nachádzala aj autobusová stanica. Nemuseli sme sa teda veľa nachodiť a už sme na izbe hotela rozmýšľali, ako využijeme večer. Naše škvŕkajúce bruchá rozhodli za nás a my sme sa hneď vydali do tradičnej lotyšskej reštaurácie, ktorá bola neďaleko a pre našu radosť, nebolo treba robiť rezerváciu. Historicky zariadený ambient reštaurácie sa nám veľmi páčil, rovnako ako aj v krojoch poobliekaná obsluha. Z rádia spievala Aľa Pugačeva a nám sa pri pohári vodky s ľadom a drinku Bloody Masha (vodka, paradajková šťava a kôpor) tlačili slzy do očí a neskutočne sme si užívali túto nostalgickú príjemnú atmosféru. A jedlo? Jednoducho fenomenálne. K tomu boršč, peľmeny, vareniky a lotyšské piragi – pečivo ako rožok plnený údeným a cibuľkou. Pastva pre naše chuťové kanáliky. Večeru sme zakončili dezertom Napoleon. Takto posilnení sme sa vybrali ešte na prechádzku vysvieteným historickým centrom Rigy, ktoré nás nadchlo množstvom reštaurácií, ktoré boli plné usmiatych ľudí, ktorí si užívali vynikajúce jedlo a vo veľa prípadoch aj živú hudbu.

V náš posledný deň v Rige a zároveň posledný deň nášho výletu sme sa hneď po raňajkách ponorili do historického centra Rigy. Hlavné mesto Lotyšska má len o pár desiatok kilometrov štvorcových menšiu rozlohu ako Bratislava a žije v ňom aj pomerne rovnaký počet obyvateľov. Cez Rigu, alebo cez Paríž Pobaltia, ako sme z rôznych zdrojov počuli Rigu označovať, preteká rieka Západná Dvina. Keď sa na ňu z nábrežia pozeráte a vidíte na nej mosty, máte pocit, ako by ste stáli na Vajanského nábreží v Bratislave a pozerali sa na opačný breh na strane Petržalky. Chýba tu len populárne UFO na moste SNP. Riga však neupúta len majestátnosťou rieky. Upúta svojou históriou a stavbami, ktoré očaria ruskou architektúrou, Musíme však priznať, že pri ceste autobusom a vstupe do Rigy z jej okrajových častí, sme boli veľmi smutní z toho, ako to tam vyzerá. Predstavte si naše sídliská spred tridsiatich rokov, ale bez zrekonštruovaných panelákov, budov, ciest, chodníkov. Vstup bol veľmi smutný a veríme, že časom sa to zlepší. No netreba sa toho zľaknúť. Historická časť Rigy, mimochodom zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO, je úplný opak. História tu dýcha z každej budovy, upravené sú nielen ulice, ale aj zrekonštruované stavby. Ako prvý sme obdivovali majestátny kostol Sv. Petra, od ktorého sme pokračovali k Rižskému zámku. Na opačnej strane sa ešte nachádza krásny kostol Alexandra Nevskeho, no ku nemu je lepšie ísť mestskou hromadnou dopravou, ktorá je čistá a bezpečná a tiež skutočne lacná. Z hradu sme sa vydali cez malebné uličky do parku Bastejkalna, v ktorom nájdete kanál Pilsetas, v ktorom vás prevezú loďky popod mosty. Je to romantická zábavka na teplé letné dni. V parku nájdete aj Pamätník slobody a neďaleko od neho aj historickú budovu baletu. Za zmienku určite stojí ešte niekoľko významných historických budov ako napríklad dom Melngalvju – dom cechu Čiernohlavcov zo 14. storočia ako aj vzdialenejšia budova Akadémie vied. Ku nej sa viete dostať aj napeši z centra a popri tom prejdete cez domáci trh a také, povedzme nákupné centrum, ktoré ale s tými našimi shopping mallmi nemá nič spoločné. Od tejto monumentálnej stavby sme sa pobrali na neďalekú zastávku autobusu, ktorý nás zobral na letisko za zhruba dve eurá. Cestou sme ešte prechádzali viacerými časťami Rigy a nedalo nám to neporovnávať s Bratislavou. Veľa rozdielov sme tu veru nevideli a preto sme sa tu cítili tiež ako doma.

Pobaltský výlet sme si užili. Navštívili sme rozdielne a zároveň podobné krajiny rozprestierajúce sa na severovýchode Európy. Je v nich cítiť ruský vplyv, čo ale vôbec nie je na škodu. Architektúra všetkých troch miest je nádherná o čom hovoria aj zápisy v UNESC-u. Veľmi sa nám páčil fakt, že sme pri našich potulkách využili tak lietadlo, ako aj loď či autobus a vďaka tejto kombinácii sme videli tri hlavné mestá troch štátov za 5 dní. Ak máte pred sebou predĺžený víkend, ktorý neviete ako využiť, vrelo odporúčame vybrať sa na sever. O to viacej sa vám tento výlet bude páčiť v apríli či máji, kedy sa tu príroda zelenie a počasie vám naservíruje slniečko a príjemné teploty. Určite nezabudnite poochutnávať lokálne špeciality a určite sa nebráňte preskúmaniu aj tajomnejších zákutí. A ak by ste mali času viac, tak v každom z miest viete plne využiť aj dva či tri dni bez toho, aby ste sa začali nudiť. A keď sa aktuálna geopolitická situácia ustáli a opadne napätie, tak z týchto končín môžete navštíviť aj Petrohrad či dokonca Minsk. Určite sa vám nebude chcieť z tohto kraja Európy odísť domov tak, ako sa nechcelo ani nám.